O vzniku mena Bonaventúra sa traduje legenda: matka priniesla chorého Jána k Františkovi z Assisi, aby dieťa požehnal. Keď mal chlapec 5 rokov, priviedla ho matka znovu k Františkovi, aby mu poďakovala za uzdravenie. Vtedy vraj František zvolal: „Buona ventura“ (Aká šťastná udalosť). Od tej doby ho chlapci volali Bonaventúra. Veľmi mladý vstúpil do františkánskeho rádu. Od r. 1236 do r. 1242 študoval v Paríži (iné pramene hovoria, že do rádu vstúpil až v Paríži). Okolo r. 1256 dosiahol Bonaventúra doktorát teológie a v r. 1257 bol vo svojich 36 rokoch menovaný siedmym generálom františkánskeho rádu. Z francúzskeho hlavného mesta riadil Bonaventúra rád 17 rokov prezieravo a obratne. Z poverenia pápeža Gregora X., ktorý ho menoval v r. 1273 kardinálom v Albane, pripravoval potom Bonaventúra v Ríme II. lyonský koncil, ktorému predsedal počas celého jeho priebehu (máj až júl 1274). Bonaventúra naplnil pápežovo očakávanie, podarilo sa mu vykonať všetky požiadavky. Záveru koncilu sa však už nedožil: niekoľko dní pred jeho koncom zomrel 15. júla 1274 v Lyone. Pápež Sixtus IV. prehlásil veľkého františkána 14. apríla 1482 za svätého.